Koxartróza – čo to je?
Koxartróza /artróza bedrového kĺbu / je degeneratívne nezápalové kĺbové ochorenie pri ktorom dochádza ku poruche obnovy kĺbnej chrupavky a jej následnej degenerácii. V náväznosti na ňu dochádza ku postupným chorobným zmenám mäkkých tkanív kostí a často aj k tvorbe osteofytov /kostných výrastkov/. Toto ochorenie prináša obmedzenia, starosti, bolesť, zmenu mechanických vlastností bedrového kĺbu a často býva v neskoršom veku príčinou invalidity.
Ako to začína?
Niekedy už od 30. roku veku u niektorých ľudí dochádza k postupnému opotrebovaniu a poškodeniu kĺbovej chrupavky bedrového kĺbu. Chrupavka má na rozdiel od iných telesných tkanív pohybového aparátu veľmi malú regeneračnú schopnosť. Súvisí to s tým, že nemá krvné zásobenie, ale je vyživovaná difúziou z kĺbovej /synoviálnej / tekutiny. Ak nie je príčinou bolesti bedrového kĺbu úraz, bolesť a postupná strata hybnosti prichádza pomaly – hovoríme o získanej artróze bedrového kĺbu. V tomto prípade celý proces degenerácie na fyzickej úrovni začína zmenou riadenia príslušných systémov a jednotlivých štruktúr tela. Na základe nejakých duchovných príčin – následnej chyby „softvéru“ nastáva postupná porucha systému riadenia zdravia a nástup rôznych ochorení, v tomto prípade koxartrózy.
Príčina vzniku.
Vznik a vývoj koxartrózy ovplyvňujú:
- vnútorné faktory /napr. porucha činnosti obličiek/
- dislokácia /menšie vykĺbenie alebo nesprávna rotácia/ bedrových kĺbov
- porucha inervácie kĺbu
- genetické dispozície
- extrémna jednostranná záťaž kĺbov
- kĺbne úrazy a zlomeniny
- opakované drobné úrazy kĺbov pri športe či fyzickej práci
- chybné postavenie panvy a bedrových kĺbov /porucha statiky/
Z hľadiska diagnostiky rozoznávame primárnu koxartrózu a sekundárnu koxartrózu.
Pri primárnej koxartróze nie sú súčasnej medicíne jasné príčiny jej vzniku, predpokladá sa však, že vážnu úlohu zohráva genetická dispozícia – (kvalita chrupaviek, vývojové poruchy chrupaviek, pevnosť väzov) a iné faktory. Pri poruche systému k jej vzniku dochádza keď je porušená rovnováha medzi novotvorbou a odbúravaním kĺbovej chrupavky v prospech odbúravania. Často pri primárnej koxartróze dochádza k prvotnej ruptúre (roztrhnutiu) kolagénových vlákien, tým sa zvyšuje obsah vody v chrupavke a aj jej hrúbka. Pri sekundárnej koxartróze je poškodenie chrupavky spôsobené sekundárne, dôsledkom iných príčin alebo úrazov.
Príznaky a priebeh ochorenia.
Prvý príznak ochorenia je spravidla jemná bolesť, pichanie v slabine alebo mierne obmedzenie hybnosti. Na začiatku sa objavuje bolesť po väčšej fyzickej námahe a častokrát vznikajú v okolí kĺbu spazmy /stiahnuté svaly/ ktorými organizmus fixuje kĺb a chráni ho pred ešte väčšou dislokáciou.
V ďalšom štádiu je bolesť kĺbu prítomná už pri miernom aktívnom alebo pasívnom pohybe. V tomto štádiu je typická štartovacia bolesť – prítomná v prvých krokoch po období kľudu.
V ďalších štádiách ochorenia sa zjavuje kľudová a nočná bolesť. Kedže v kĺbovej chrupavke nie sú nervové zakončenia, bolesť pochádza zo synoviálnej blany – okostnice, kĺbového puzdra, šliach alebo úponov v oblasti postihnutého kĺbu. Príčinou bolesti môže byť útlak nervu alebo niektorých iných štruktúr v blízkosti postihnutého miesta. Tento útlak je zvyčajne spôsobený opuchom. Často ide o neutíchajúce bolesti ale niekedy meniace sa v závislosti od počasia, polohy, pohybu, námahy atď. Sprievodným javom ochorenia je aj stuhnutosť, najmä ráno alebo po dlhšom období kľudu.
V pokročilejších štádiách dochádza k obmedzeniu hybnosti v krajných polohách. Môže vzniknúť stav, kde náplň kĺbu a kĺbová výstelka napuchne, začne produkovať viac kĺbovej tekutiny, ktorá však stráca pôvodné zloženie a tým aj vlastnosti. Kĺb môže byť na pohmat bolestivý a teplejší s obmedzenou hybnosťou.
Pri rozvinutej forme v postihnutom kĺbe dochádza k strate hybnosti. Noha v kĺbe stráca hybnosť najmä pri pohybe do strán. V mnohých prípadoch je postihnutá noha ťažie ovládateľná a pacient ju „ťahá za sebou“. Nestabilita kĺbu kedy pacient má pocit, že ho noha neudrží a má pocit podlamovania sú taktiež prejavom pokročilých štádií ochorenia. Svalové spazmy a skrátenie svalu a jeho väzivová premena môžu byť zdrojom sekundárnej bolesti. Nečinnosťou kĺbu a nezapájaním nohy pri pohybe môže dôjsť aj ku atrofii svalov. Priebeh ochorenia a hlavne bolestivosti je často striedavý – pacient má obdobia výraznejšej bolestivosti najmä pri záťaži a poveternostných vplyvoch a obdobia relatívneho kľudu. Vo veľa prípadoch je ale bolesť veľmi silná a trvalého rázu, ktorá ustupuje iba po silných liekoch od bolesti a počas spánku.
Kedy a kde mám hľadať pomoc?
Ak je príčinou bolesti bedrového kĺbu úraz je veľmi vhodné okamžite ako je to možné, vyhľadať lekársku pomoc. Ošetrujúci lekár – ortopéd, bedrový kĺb vyšetrí a odporučí ďalší postup. Ak si to stav vyžaduje a pri podozrení na väčšie poškodenie kĺbu sa vykoná vyšetrenie typu RTG, MR alebo CT. Ak je bolesť chronická alebo sa vylúči podozrenie na väčšie poškodenie štruktúr kĺbu vyžadujúce si urgentný lekársky alebo operačný zásah, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka na pohybový aparát – chiropraktika.
Môžem sa vyhnúť, alebo predchádzať tomuto ochoreniu?
Zásadná vec pre každého jedinca je citlivosť ku sebe samému a schopnosť správne zhodnotiť svoj zdravotný stav na všetkých úrovniach. Nastolenie zdravého životného štýlu, vyváženosť duchovných, duševných a fyzických aktivít sú tou správnou cestou k udržaniu zdravia. Správne športové aktivity, otužovanie a aktívny pobyt v prírode vedú okrem redukcie hmotnosti /čo je pri chorých kĺboch veľmi dôležité/ k posilneniu svalstva, čo priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav. V tomto, ale aj vo všetkých iných prípadoch, čo sa týka prevencie ochorení, platí heslo “kto je zdravý, nie je chorý“ – to je najlepšia prevencia múdreho človeka.